reklama

Poklonkovanie sa ako národný šport

Každá spoločnosť, každý národ, každá generácia, každý jednotlivec nosí v sebe niečo charakteristické. Pozitívne, negatívne, výnimočné, tragikomické, originálne, osudové. Človek a spoločnosť v neustálom víre dejinného vývoja  a (de)formovania sa. Človek, národ, spoločnosť aj ako výsledok niekoho a niečoho čo môže - nemôže ovplyvniť?! Človek ako výsledok seba samého?! Respektíve do akej miery.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jeden z našich národných neduhov je poklonkovanie sa niekomu, niečomu. Tu chcem zdôrazniť, že si netreba zamieňať dve zásadné slová - hodnoty. Vzájomná úcta, rešpekt a zdravá pokora ÁNO. Poklonkovanie sa NIE. Životná skúsenosť mi naznačuje fakt, že ľudia ktorí sa neustále niekomu a niečomu poklonkujú zväčša nie sú schopní a ochotní skutočnej úcty a zdravej pokory. Mnoho faktorov v našom živote ovplyvňuje výchova, spoločenská atmosféra a rôzne tlaky doby. Dospelý a dozretý človek by už mal chcieť vedieť rozlíšiť čo je originál a čo je len lacný falzifikát, čo je úprimné a čo je len reklamný ťah. Stupeň uvedomenia je u každého na rôznej úrovni. Stagnácia alebo vývoj. Komu a čo vyhovuje. Poklonkovanie sa ako národný šport. Poklonkovanie sa ženy mužovi, ktorý ju psychicky a fyzicky týra a ponižuje. Poklonkovanie sa detí ako cvičených opíc rodičom zo strachu a nie zo zdravej úcty a lásky. Poklonkovanie sa rodičov vlastným deťom a vnúčatám opičou rozmaznanou pseudoláskou. Poklonkovanie sa svokre pre pseudopokoj v rodine. Poklonkovanie sa rôznym kazateľniciam z ktorých sa valia na ľudí viac rečnícko - direktívne afekty než ľudské pochopenie. Poklonkovanie sa rôznym politickým ideológiám a ich vodcom. Poklonkovanie sa predsedom, úradom, šéfom, majiteľom , sponzorom, monopolom, duchovným vodcom, liečiteľom, šamanom atď. Poklonkovanie sa výkladom, zľavám, tovarom, iným kultúram a samozrejme hlavne peniazom. Poklonkovanie sa Bruselu (po Moskve) a X.Y.Z. kde sú mnohí schopní a ochotní oblízať všetky kľučky na kanceláriách mocných len aby ich potľapkali po pleci akí sú „uvedomelí" svetoobčania, supereurópania, ultrapobožne poslušní veriaci (s predpísanými klapkami na očiach, duši, mysli) atď. V podstate mnohí z nich sú len smiešne karikatúry ješitnosti, pokrytectva, riťolezectva a iných „výhodných" vlastností. Každá doba a táto zvlášť potrebuje ako soľ osobnosti typu Gándhí, Tolstoj, Moliér, Voltaire, J. Hašek, J. Werich, Ľ. Štúr, I. Stodola, Jozef Kroner, Róbert Bezák atď. Odvaha Ducha a intelektuálna irónia je vždy zásah do stredu terča. Je, bola a vždy bude jasne odhaľovať pravé tváre a účinne s humorom bojovať proti každej rakovine spoločnosti. Prečo sa každá zhubná moc bojí vnútorne slobodných duší a sile Ducha irónie? Jasná otázka a ešte jasnejšia odpoveď. Poklonkovanie sa východu, západu, nabudúce možno aj juhu a severu. Poklonkovanie sa lebo... Musíme to urobiť lebo... Tých LEBO je už toľko, že to úplne zdeformovalo naše myslenie, cítenia a konanie. Slovíčko lebo len zbabelo odôvodňuje našu zbabelosť a nesebavedomie. Tu ma napadá jedna scénka z filmu Pacho hybský zbojník kde poddaný podáva pánu bičík, aby ho zbil za to že sa odvážil neísť na panské (daj sem bičík, nedám bičík J ) Táto humorná scénka je bohužiaľ aj dnes veľmi výstižná pre mnohých aj keď v inej forme. Myslím si a verím, že sám Boh chce našu zdravú Pokoru a Poklonu a nie poklonkovaciu schopnosť. Pokora a poklona ako zohnuté kolená v modlitbe, ale s rovnou chrbticou. Viď život mnohých svätcov každej doby. Človek vediaci zostúpiť do hlbín Pokory vie byť vyzdvihnutý do zdravých a pevných výšin Existencie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bohužiaľ poklonkovanie sa bolo, je a asi aj bude vždy pohodlnejšou, bezbolestnejšou a výnosnejšou cestou ako byť sám sebou v normálne a v zdravo fungujúcich vzťahoch a v prístupoch k životu. Poklonkovanie sa vždy len posilňuje zhubný vplyv moci v rôznych podobách a formách. Veľkým pozitívom je fakt, že generácia ľudí ktorá sa dnes rodí už nemá takú tendenciu poklonkovania sa. Pre „staré" tradičné kruhy a zvyky sú to možno drzí ľudia „bez úcty a pokory" ale pre progresívne zmýšľajúceho človeka sú to ľudia, ktorí môžu posunúť túto našu spoločnosť svojím zdravým sebavedomím ďalej. Samozrejme za predpokladu, že ich „staré" kruhy nevyženú všetkých z tohto Kocúrkova. Sebavedomie bez úcty a ani úcta bez sebavedomia nie je to správne riešenie. Paradoxom života je často fakt, že silné (umelé?!) sebavedomie majú práve tí, ktorí ho nemajú ničím kryté. Pokorní, nenápadní géniovia, respektíve „sebavedomí hlupáci". Všetko aj sebavedomie môže byť dvojsečná zbraň. Ako ho využije či zneužije človek je len na jeho zodpovednosti a charaktere. Sebakritické sebapoznanie a sebareflexia jednotlivca a celej spoločnosti je dôležitý faktor, ktorý umožňuje pozitívny vývoj. V tom je ASI správny vývoj v rodine, v štáte, v cirkvi, v medziľudských vzťahoch, v ekonomike a samozrejme v sebe samom. Vzájomná úcta, pochopenie, tolerancia, rešpekt a Pokora ÁNO, večné sa len poklonkovanie niečomu a niekomu NIE. Končím výrokom nášho významného básnika „Nie je nič odpornejšie ako dobrovoľné otroctvo!" A nie je to poklonkovanie sa cesta k dobrovoľnému otroctvu ???

Martin Chovan

Martin Chovan

Bloger 
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Myslím teda som. Cítim teda som. Píšem teda som. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu